Evka a továreň na dážď

31. října 2011 v 19:44 | Lukky |  HRAVÉ POHÁDKY

Evka a továreň na dážď

Autor: Lukky

Veľa ľudí rado zbiera rôzne veci. Či sú to známky, mince, štuple, plechovky, perá...
Potom, keď už majú veľkú zbierku, ukazujú a chvália sa ňou ostatným.
Toto isté platí aj vo zvieracej ríši. Zvieratká veľmi radi zbierajú rôzne srandičky od výmyslu sveta. A verte mi, že v prírode sa dá toho nájsť naozaj veľmi veľa.
Dokonca existuje jeden les, kde sa zvieratká pretekajú o to, kto nazbiera krajšie a užitočnejšie veci.
Napríklad medveď z tohto lesa zbiera listy. Keď už si myslí, že má listy úplne všetkých farieb a že jeho zbierka je hotová, vždy nájde nový list, ktorého farbu ešte nemá.
Naopak veverička, tá už má svoju zbierku dávno hotovú. Jej zbierka ihličia zo stromov už obsahuje všetky ihličky zo všetkých stromov.
No máme tu aj našu krabiu slečnu Evku. Evka zbiera naozaj nezvyčajnú vec. Zbiera totiž dažďové kvapky. Je nimi doslova fascinovaná. V jej zbierke neexistujú dve rovnaké kvapôčky. Nachádza sa v nej dokonca kvapka, v ktorej je ukrytý malý pavúčik. Túto kvapku opatruje ako oko v hlave a má ju vystavenú na najkrajšom kameni v jej rybníku.
Ostatné zvieratká sa jej smejú, že jej zbierka je tá najväčšia sprostosť, akú kedy videli.
No Evička si z nich nič nerobí a veselo si zbierku rozširuje.

Ako každý rok, aj tento sa v lese koná veľká súťaž o najlepšiu a najkrajšiu zbierku.
A ako každý rok, zúčastnia sa jej všetky zvieratká. Hlavnou cenou je totiž výlet. Výlet podľa vlastného výberu.

Najviac sa na túto súťaž vždy pripravuje Evička. No ešte nikdy sa jej nepodarilo vyhrať. Preto sa tento rok rozhodla, že použije svoju tajnú zbraň. Totuto zbraňou je práve kvapôčka, v ktorej sa skrýva pavúčik.
Večer pred súťažou kvapku pekne pripraví a uloží sa spať.

Celú noc ani oka nezažmúrila, pretože stále myslela len na dnešnú súťaž. Pripraví sa a ide na lúku, kde sa to všetko už o malú chvíľku začne.
Sú tu naozaj všetci. Keď prechádzajú okolo Evky, len sa jej zasmejú a pyšne, so zdvyhnutým nosom odkráčajú ku svojmu výstavnému kameňu.
Evku však nič nerozruší a na svoj výstavný kamienok postaví svoju vzácnu kvapku.
Teraz už len netrpezlivo čaká na príchod poroty a vyhlásenie víťaza.
Porota si jej kvapku dlho prezerala, niečo si medzi sebou šepkala, zapísala a odišla.
Evka nevedela, čo si o tom má myslieť.

,, Milé zvieratká, prichádza tá chvíľa, na ktorú všetci čakáme. Ideme vyhlásiť tohtoročného víťaza našej zberateľskej súťaže."
Všetci pekne zatlieskali a netrpezlivo čakali na meno víťaza.
,,Po dlhom uvážení sme sa rozhodli, že súťaž o najkrajší zberateľský kúsok vyhráva krabia slečna Evka, ktorá dnes prišla s nádhernou dažďovou kvapkou."
Všetky zvieratká sa s údivom pozerali na Evku, ktorá si kráčala pre hlavnú výhru. Hlavnou výhrou bol spomínaný výlet podľa vlastného výberu. A kedže je Evka veľká obdivovateľka dažďa, rozhodla sa, že chce výlet do továrne na dážď, aby konečne zistila, ako vlastne dážď vzniká.



Do továrne viedol obrovský rebrík, po ktorom sa musela evka vyšplhať. Narátala presne sto stupienkov.
Keď zbadala továreň, neverila vlastným očiam.
Ani zďaleka si nepredstavovala, že bude taká krásna a veľká.
Pred továrňou ju už vítal šéf, ktorý celú prevádzku riadi.
Na hlave mal elegantný žltý klobúčik a opieral sa o stareckú paličku.
Bol síce starý, ale na jeho tvári to vôbec nebolo poznať.
,, Vítam ťa Evka. Tak, ty si tá krabia slečna, ktorá sa tak veľmi zaujíma o dážď? "
,, Áno, doniesla som vám aj ukázať moju zbierku dažďových kvapiek a veľmi rada by som sa dozvedela, ako vznikajú."
,, To si na správnom mieste. Vidím, že tvoja zbierka je naozaj veľká. A teraz mi dovoľ, aby som ti tu všetko ukázal."

Evka sa dozvedela, že každé ráno do tejto továrne chodia všetky oblaky z celého okolia. Sú plné vody a v továrni ich poriadne vyžmýkajú. Voda z oblakov potom kvapká cez dieru v hlavnom oblaku, ktorý kedysi uplietla samotná manželka veľkého šéfa. No oblaky sem nechodia každý deň. Chodia sem len vtedy, keď sú naozaj na prasknutie.
Raz keď sa továreň pokazila, musel šéf oblaky žmýkať vlastnoručne. Našťastie sa podarilo továreň opraviť a znovu otvoriť.

Evka si v továrni všetko odfotila a dokonca stihla spraviť aj interview s jedným oblakom, ktorý tu pracuje:
Evka: Napĺňa vás táto práca?
Oblak: Ale vôbec, táto práca ma skôr žmýka.A to dovtedy, kým nie som úplne prázdny.

Evka: Ako často chodievate do továrne?
Oblak: Väčšinou raz za týždeň. Ale keď som chorý, tak aj každý deň.

Evka: A čo sa s vami oblakmi deje cez zimu?
Oblak: Predsa sa továreň nastaví na zimný režim. To znamená, že vodu ktorú z nás vyžmýka mení na snehové vločky.

Viac otázok sa nestihla spýtať, kedže oblak sa ponáhlal do práce a tak jej nezostávalo nič iné, len sa rozlúčiť a ísť domov do svojho rybníka.

Naposledy zamávala pánovi šéfovi, zišla po rebríku dole a podelila sa o svoj zážitok s rodičmi.
Rodiča boli šťastní, že si Evka splnila svoj sen a Evka bola rada, že konečne zistila, ako vlastne vzniká dážď.
Položila si svoju zbierku do izby na kameň a uložila sa spať.
Na dobrú noc jej stihla na nos kvapnúť kvapka, v ktorej bola ukrytá lienka.
Ráno si ju odloží a možno o rok zase niečo pekné vyhrá.

(Obrázky k článku nakreslila sestra Lukkyho)

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama