Tajomstvo stromov

19. listopadu 2011 v 21:07 | Lukky |  Ekologické pohádky



,,Adam, nekop do toho stromu! Bolí ho to! ,"upozornila mamička svojho malého syna.
,,Ako ho to môže bolieť? Veď stromy predsa nič nebolí. Nie sú živé!" posmešne odvrkol Adam a pokračoval vo svojej činnosti.
,,Povedala som, že máš prestať! Aj stromy majú dušu, rovnako ako my. Bolí ich to rovnako ako teba a bolí ich aj to, že tak škaredo o nich hovoríš. Všetko to počuli."
,,Aj tak ti neverím!" Adam ešte raz kopol do stromu a vtedy mu na hlavu padla šuška.
,,Tak ti treba! Teraz nerev! Nemal si doňho kopať. Teraz to ten strom povie všetkým ostatným stromom z lesa a všetky budú na teba hádzať šušky," povedala mama, ,,ideme domov. Modli sa aby sa ti tam nespravila obrovská hrča."
,,Odteraz sa na tie hlúpe stromy ani len nepozriem. Keby boli živé, vedeli by aj rozprávať!"nahnevane poznamenal Adam a sklopil zrak.
Mama mu už nič nevravela, lebo vedela, že Adam aj tak neuverí. Podľa neho budú stromy stále len sprosté a hlúpe.

Kedže boli v lese skoro pol dňa, domov prišli večer. Keď Adam zbadal v televízore svoju obľúbenú rozprávku, hneď zabudol, že ho tá hrča na hlave stále bolí.
,, Mama? V tejto rozprávke stromy rozprávajú!" povedal Adam a špinavým prstom poklepal po obrazovke.
,, No vidíš, ja som ti to hovorila. Stromy majú duše."
,,Ale to je len rozprávka, to nie je naozaj."
,,Nie? A odkial si myslíš, že sa to v tej rozprávke dozvedeli? Keby si bol v tom lese trošku pozornejší, počul by si ich. Ale dosť už o stromoch. Pozri ako si zašpinil obrazovku. Umyl si si ruky keď sme prišli z vonku?"
Adam urazene odpochodoval do kúpeľne, umyl si ruky a zakričal na mamu: ,,Idem spať!"
,,Ale ešte si nevečeral!"
,,Nevadí, dnes idem spať hladný. Hnevám sa na teba, tak nebudem jesť ani tvoje jedlo!"
,,Len si choď ty urazenec! A ja ťa nejdem uložiť! Ulož sa sám, keď si dnes taký hrdina!"
,,Áno som, a nechám vyrúbať všetky stromy na svete!"

Adam buchol dverami na izbe, skočil do postele a začal plakať. Po chvíli sa unavil natoľko, že zaspal. Ako naschvál sa mu dnes snívalo o stromoch.
,, Ahoj Adam, pamätáš si ma?," spýtal sa strom.
,,Áno, dnes si mi na hlavu zhodil šušku. Ešte stále ma bolí hlava!"
,,Zaslúžil si si to. Povedal si, že nežijem, že nemám dušu. A k tomu si ma ešte škaredo kopal. Ani si nevieš predstaviť ako ma to bolelo. Vieš koľko detí ma rovnako kopalo pred tebou? Neviem čo v tom vidíte. Tebe by sa páčilo keby do teba niekto začal z ničoho nič len tak kopať?" zvedavo sa spýtal strom Adama.
,,Nie. Ale ja som nevedel, že žiješ. Veď si predsa strom. A stromy len tak stoja a nič nerobia. Ste celé nudné! A ani neviete rozprávať! Rozprávate iba v rozprávkach a snoch!"
,,Ale to vôbec nie je pravda Adam. Keď najbližšie pôjdeš s mamičkou do lesa, skús sa započúvať. Určite ma začuješ. Nikdy si nepočul ten zvuk, keď sa mi vetrík prepletá cez lístie? To nádherné šušťanie?"
,, Ty namiesto rozprávania šuštíš?" neveriacky sa spýtal Adam.
,, Presne tak. Psi brechajú, mačky mňaukajú, stromy šuštia lístím. A teraz mi sľúb, že už ma nikdy nebudeš kopať. A sľúb mi aj to, že nikdy už nepovieš, že nežijeme."
,,Sľubujem, prepáč. Ale ty mi tiež niečo sľúb."
,,A čo také?"
,, Sľúb mi, že už nikdy mi na hlavu nezhodíš šušku."
,, Dobre Adam, sľubujem, že keď mi na to nedáš dôvod, nikdy ti už šušku na hlavu nezhodím," s úsmevom na tvári povedal strom, ,, a poslúchaj maminu."

Keď sa Adam ráno zobudil, hneď utekal za maminou.
,, Mami, mala si pravdu," splašene kričal Adam.
,, Upokoj sa Adamko. S čím? S čím som mala pravdu?"
,, Veď predsa so stromami. Oni žijú!"
,,Viem, hovorila som ti to. Ale čo ti zmenilo názor? Už nehceš dať vyrúbať všetky stromy na svete?"
,, Nie. To nemôžem dopustiť. Vieš čo spravím? Dám nasadiť veľa nových stromov. Zbúram domy, aby mali stromy miesto na svoj život."
"Dobre Adamko, ale najprv sa pekne naraňajkuj. Správny hrdina predsa nesmie byť hladný. Nemal by silu na svoje statočné skutky."

Nabudúce, keď išla mamina s Adamom do lesa, išli aj okolo Adamovho známeho stromu. Dnes však už doňho nekopal. Pekne ho pozdravil a započúval sa do jeho slov. Bol zvedavý, čo mu tá stromová dušička dnes prezradí.

autor: Lukky
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Ruža z Moravy Ruža z Moravy | E-mail | Web | 20. listopadu 2011 v 23:10 | Reagovat

Moc pekné a poučné, patří to také do těch ekologických pohádek, že? ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama